Seniori a 155: Záchranárka Miška radí, ako im pomôcť v núdzi
Záchranárka Michaela Baranová sa denne stretáva s výzvami pri záchrane ľudských životov. Jednou z najrizikovejších skupín sú práve starí ľudia. S akými najčastejšími komplikáciami sa stretáva? Čo záchranárom komplikuje situáciu pri ich ošetrovaní? A ako im naopak prácu uľahčiť? Čítajte ďalej, hlavne ak máte starnúcich rodičov.
Najčastejšie dôvody, prečo seniori volajú záchranku
“Väčšina pacientov na záchranke sú dôchodcovia,” zhodnotila hneď na úvod Miška.
V prvom rade si sanitku volajú pre problémy s tlakom (nízkym aj vysokým). To, každoročne v televíznych novinách upozorňujú na dodržiavanie pitného režimu, má svoj význam. Starší ľudia totiž zabúdajú piť. Alebo inak - oni vlastne smäd až tak nepociťujú.
Moja známa ma dokonca ocka, ktorý odmieta piť dostatočné množstvo tekutín z psychického bloku - keďže trpí únikom moču a nosiť inkontinenčné nohavičky odmieta (áno, tvrdohlavosťou sa starší ľudia môžu doslovne “pýšiť”), nepije, aby mu náhodou “neušlo”.
“Ďalšími častými problémami, ku ktorým nás volajú, sú poruchy príjmu potravy a horúčkové stavy, ktoré dôchodcovia znášajú horšie než mladší ľudia,” vraví.
Netreba zabúdať ani na psychické problémy. Osamelosť, pocit nepotrebnosti a depresia môžu viesť k fyzickým problémom a následnému volaniu záchranky.
“A samozrejme, nezabúdajme, že sú naozaj fyzicky krehkí. dokonca aj ich pohyblivosť je už značne obmedzená. Preto sa často stáva, že majú úrazy pri úplne bežných činnostiach.”
Vedia im starší ľudia aj skomplikovať prácu?
“No jemine… :) Buď sú tvrdohlaví a nechcú povedať, čo im je, alebo naopak sú príliš precitlivení.”
Najväčšou výzvou je však podľa nej často samotná komunikácia. “Dopátrať sa odpovede je niekedy veľmi ťažké. Často tvrdia, že užívajú lieky, ale neužívajú, prípadne ich užili viac ako mali. Nemajú napísaný presný zoznam liekov, a o tom, že ani ich deti nemajú prehľad, čo ich rodičia užívajú, ani nehovorím.”
Ďalšou kategóriou sú ľudia so zhoršeným sluchom a nedôverčivci. “Niektorí ľudia žijú sami tak dlho a tak izolovane, že schválne zatajujú informácie, ktoré by nám pomohli. Vlastne IM pomohli,” hovorí Miška.
Osamote žijúci dôchodcovia však na seba zvyknú držať “ochrannú ruku”.
“Pravidelne nám volá nejaká suseda od naproti, že sa nevie doklopať svojej kamarátke. V takom prípade na miesto výjazdu vyráža záchranka spolu s hasičmi a policajtmi. Hlavne, pre prípad, ak by bolo potrebné dostať sa do obydlia staršieho človeka.“
Záchranári sa však stretávajú ešte s jedným fenoménom…
“Často na výjazde dochádza k tomu, že ak je tam prítomné dospelé dieťa seniora, tak komunikuje so záchranármi zaňho, hoci oni sú samostatní a dokážu sami odpovedať. V prípade závažnej situácie je dôležité komunikovať priamo so starším človekom (ak je toho schopný), aj keď je prítomný príbuzný,” upozorňuje Miška.
Záchranár potrebuje informácie priamo od pacienta. Je nevyhnutné rešpektovať staršieho človeka, nepodceňovať jeho stav a nechať ho vyjadriť svoje pocity a potreby. “Avšak stáva sa, že dôchodcovia svoju situáciu často zľahčujú alebo si nechcú nechať pomôcť.”
Naučte sa pomôcť svojmu ocinovi alebo mamine skôr, než príde záchranka.
V kurze Zachráň si rodiča nájdete všetky potrebné info, vďaka ktorým rozpoznáte najčastejšie problémy starších ľudí. Získajte zľavu 40% a v objednávke použite kód: RODICIA40
Dobre. Takže aké kľúčové informácie potrebujú záchranári vedieť?
“V prvom rade je to anamnéza, teda aké lieky starší človek užíva a na čo sa lieči. Dávkovače na lieky môžu byť v tomto prípade veľkou pomocou, pretože umožňujú záchranárom skontrolovať, či boli lieky užité správne. Z nich však nevieme identifikovať, čo sú to za lieky.”
TIP: Nevyhadzujte krabičky od liekov, prípadne si vytlačte tabuľku, kde si ich zoznam napíšete.
Taktiež, je dôležité mať kontakt na príbuzného, najmä ak starší človek žije sám. Najlepšie je mať tento kontakt pripnutý k zdravotnej dokumentácii alebo kartičke poistenca. Uľahčí to skontaktovanie sa s príbuzným a poskytnutie všetkých potrebných informácii.
Sú to síce maličkosti, ale tieto informácie dokážu záchranárom veľmi pomôcť.
Najhoršie je, keď senior ostane sám doma a bez kontroly. Treba s ním udržiavať každodenný kontakt, pravidelne si volať, nastaviť si nejaké pravidlá komunikácie.
“Určite odporúčam mať dohodu aj s nejakou susedou alebo niekým, kto je nablízku, a vp rpípade núdze pomôcť,” odporúča Miška.
Tak si to poďme zhrnúť…
Pravidelná komunikácia s vašim rodičom je základ. Môže to vyznieť ako kontrola, ale prevencia je vždy lepšia než dôsledky.
Vaši rodičia by mali mať vytlačený zoznam liekov, ktoré pravidelne užívajú, a kartičku poistenca po ruke.
Dohodnite sa so susedou svojho rodiča, nech sa navzájom z času na čas kontrolujú.
A najmä, buďte k svojim rodičom trpezliví, vľúdni a empatickí.
